Ohrozenie lavínami

Lavína - uvoľnenie snehovej pokrývky - predstavuje jedno z najväčších nebezpečenstiev horolezcov, lyžiarov a turistov pri pohybe v horskom teréne.

Ako lavínu označujeme náhly pohyb snehu z odtrhového, cez transportné až po akumulčné pásmo. Odtrhy snehu s menšou dráhou ako 50 m nazývame snehové zosuny alebo splazy.
K odtrhu a pádu lavíny dôjde vtedy, ak je napätie na určitom mieste väčšie ako pevnosť snehovej pokrývky a keď sa prekoná odpor trenia snehovej vrstvy o jej podklad.

Obr. 51 Schéma vzniku doskovej lavíny

K zlomu snehovej pokrývky dochádza vždy v najslabšom mieste, z tohto miesta sa zlom bleskurýchlo šíri aj cez stabilnejšie časti snehovej pokrývky.

Obr. 52 Primárny zlom sa šíri od najslabšieho miesta v snehovej pokrývke ("hot spot")

Príčinou uvoľnenia lavíny môže byť:
· Zvýšenie napätia (prírastkom nového snehu, zaťažením človekom, zverov, výbuchom atď.).
· Zníženie pevnosti snehovej pokrývky (premenou snehových zŕn zvlášť tvorbou pohyblivého snehu a premenou topením pri silnom oteplení alebo daždi.

Ako prvá sa vytvára primárna trhlina (je viac-menej paralelná s vrstevnicami svahu) a rýchlo sa šíri do strán v ťahovej zóne napätia. Potom sa na bokoch snehovej dosky vytvárajú dve sekundárne trhliny (paralelné so spádnicou svahu) a ak je prekonaný odpor trenia snehovej dosky, dochádza k pádu lavíny.

 Pohyb v lavinovom teréne
Pre pohyb v lavínovom teréne platí niekoľko základných pravidiel:
a) Všeobecné
· Pri pohybe vo voľnom nezabezpečenom teréne v zimnom období sa nepohybujme sami. Riskujeme tým, že v prípade lavínového nešťastia nebude mať kto privolať pomoc.
· Pri vyhlásení druhého a vyššieho stupňa lavínového nebezpečenstva, v ojedinelých prípadoch aj pri prvom stupni, je povinnosťou každého mať: hľadací prístroj, lavínovú lopatku, sondu, lekárničku, spojovaciu techniku (mobilný telefón alebo vysielačka).

b) Pred vstupom do terénu
· Sa musí vykonať kontrola funkčnosti a kompatibility hľadacích prístrojov.
· Samozrejmosťou je teplejšie oblečenie, chránenie úst a nosa maskou, šatkou, golierom.
· Trasu treba voliť chrbtami, rebrami, členitými svahmi s terasami, skupinkami stromov, vyčnievajúcich skál, podľa možností sa treba vyhýbať žľabom, muldám, svahom so súvislou snehovou pokrývkou. 
· Je potrebné uvoľniť záťaž - nesmú sa používať bezpečnostné remienky na lyže, bederné popruhy na batohy, pútka na paliciach na ruky, bezpečnostné lyžiarske viazanie je nastavené na strednú hodnotu vypínacej sily.

c) Postup v ohrozenom teréne
· Minimálny rozostup členov skupiny je 10 metrov pri výstupe a 50 metrov pri zjazde.
· Ak prechádzame žľaby alebo muldy, tieto prechádzame vždy po jednom. Traverz nevykonávame v horizontálnej polohe ale vždy mierne šikmo dole.
· Lavínoví psy idú na konci skupiny.
· Pri zostupe do nebezpečného svahu sa treba pokúsiť vyvolať mechanicky lavínu (pri zaistení repšnúrou, skokom do odtrhu, narezať odtrh lyžami, hodiť snehový alebo skalný blok, delovú ranu).
· Podľa možnosti využiť istenie horolezeckým lanom o skalu a ľad aj v chodeckom teréne.
· Na lyžiach sa jazdí v spádnici svahu jemnými plynulými oblúkmi pri maximálnom vylúčení skokov, pádov, traverzov.
· Všetci dodržujú jednu stopu.

d) V lavíne
· Pri jazde na lyžiach využiť možnosť jazdy priamym smerom von z lavíny.
· Aktivácia ABS lavínového batohu, ak je vo výstroji, alebo iných prostriedkov.
· Tesne pred zasiahnutím lavínou sa treba zbaviť všetkých predmetov (batohu, lyží, palíc, čakana).
· V prúde lavíny bojovať (skákať, plávať, zachytávať sa o vyčnievajúce predmety, snažiť sa dostať na okraj a von z prúdu).
· Pred zastavením lavíny (strhnutý výrazne cíti spomaľovanie rýchlosti) treba vyvinúť maximálne úsilie o vyplávanie na povrch lavíny. Po zastavení lavíny dochádza totiž k veľkému ubitiu a stvrdnutiu nánosu a doslovnému zacementovaniu obete lavíny a väčšina pokusov o svojpomocné vyprostenie je neúspešná.
· Ak sa nepodarí dostať na povrch lavíny, zaujať boxerský postoj a vydobyť si čo najväčší priestor na dýchanie pred ústami.
· Po zastavení lavíny sa pokúsiť pohnúť končatinami, svojpomocne sa vyslobodiť a zväčšiť dýchaciu dutinu pred ústami. Ak to nejde, zachovať rozvahu, šetriť sily a vzduch, čakať na pomoc nezasypaných kolegov.
· Kričíme len ak počujeme zvuky záchranárov.